Čo sa o nás vie

BUDÚCI TEREŇÁCI (ŠTUDENTI) V TERÉNE

Publikované: Saturday, 05.03. 2005 - 16:58:14
Téma: 684-687, 14.2.2005-13.3.2005

Za najväčšiu rezervu štúdia na Katedre rómskej kultúry (KRK) v Nitre pokladajú naši študenti absenciu kontaktu s realitou, teda s Rómami, konkrétne na východnom Slovensku. ... display all

BUDÚCI TEREŇÁCI (ŠTUDENTI) V TERÉNE

Publikované: Saturday, 05.03. 2005 - 16:58:14
Téma: 684-687, 14.2.2005-13.3.2005

Za najväčšiu rezervu štúdia na Katedre rómskej kultúry (KRK) v Nitre pokladajú naši študenti absenciu kontaktu s realitou, teda s Rómami, konkrétne na východnom Slovensku. Prečo je to tak? Pravdepodobne z úplne praktického dôvodu. Z Nitry je do osád ďaleko...

JURINA RUSNÁKOVÁ
NITRA
Ilustračné foto: Gabriel Hlaváč


Projekt Prax pre študentov v rómskych komunitách má poskytnúť možnosť štyridsiatim študentom KRK navštíviť vybrané rómske komunity. Skladá sa z niekoľkých etáp. Prvou, ktorej realizáciu podporila Nitrianska komunitná nadácia, je krúžková činnosť a doučovanie rómskych žiakov nitrianskych základných škôl (Krčméryho, Na hôrke, Tulipánová). Krúžky bežia od októbra novembra 2004 a sú naplánované do mája 2005. Ďalšou etapou, ktorú už tiež máme za sebou, je návšteva vybraných komunitných centier. V čase od 17. do 20. januára 2005 študenti stážovali v Banskej Bystrici (OZ Šachovnica, Komunitná nadácia, OZ Návrat, Saleziáni Dona Bosca), v Kremnici (OZ Spolu), v Kokave nad Rimavicou (Informačno-poradenské centrum pre Rómov), v komunitných a iných centrách okresu Prešov (Veľký Šariš, Hermanovce, Svinia, Chminianske Jakubovany) a Bardejov (Zborov, Petrová, Bardejov Poštárka, IPCR Bardejov) a vo večerných (a nočných) debatách sa stretli s ľuďmi od fachu. "Študenti boli super. Mali sociálne cítenie a záujem o všetko, o čom sme sa rozprávali. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu", konštatovala Ivana Cicková z OZ Šachovnica v Banskej Bystrici.

Náplňou tretej etapy projektu sú týždňové asistencie terénnym sociálnym pracovníkom v rómskych osadách a poslednou aktivitou bude zber slovesného materiálu (piesne, rozprávky...) v rómskych rodinách.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pri príprave a realizácii projektu pomohli. Ľuďom, ktorí sa študentom intenzívne venovali aj nad rámec dohody a až do nočných hodín Ivane Cickovej, Darine Tököliovej, Vladovi Sendreiovi, Jolane Nátherovej, Denise Havrľovej, Daniele Šilanovej, Vladovi Frickému, Ladislavovi Babuščákovi, Paule Tománkovej, Martinovi Molčanovi, Milanovi Hroncovi, Marošovi Peciarovi, Etele Samkovej, ľuďom z komunitných centier a všetkých organizácií, ktoré sme navštívili. Moje osobitné poďakovanie patrí pánovi Alexandrovi Mušinkovi za organizačnú pomoc. Špeciálne poďakovanie patrí donorovi projektu Inštitútu otvorenej spoločnosti so sídlom v Budapešti.


ZO SKÚSENOSTÍ ŠTUDENTOV

Spomedzi nitrianskych študentov, ktorí navštívili komunitné centrá na východnom Slovensku, vyjadrila svoje pocity a skúsenosti Alexandra Stašková, študentka 5. ročníka odboru Sociálna práca so zameraním na rómske spoločenstvo:

"Moja prvotná predstava bola, že projekt bude opäť len jednou z kvázi náučných akcií, na ktoré sa vyhodí kopa peňazí a nikomu to nič nedá. Maximálne tak výlet. A možno pri tom zďaleka uvidí aj osadu... Realita bola iná. Aspoň u nás, ktorí sme chodievali do Komunitného centra v Hermanovciach. Vstávali sme ešte pred svitaním, aby sme sa stihli dostať do 6:40 na prešovskú stanicu. Autobus, ktorým sme sa každoranne dopravovali, bol taký učiteľsko - komunitno - pracovnícky.

Zachytáva viacero obcí, v ktorých fungujú komunitné centrá. Keďže autobus prichádza do obce relatívne skoro (aspoň pre nás, rozmaznaných ležérnym rytmom zimného semestra), spoznávali sme ranné rituály domácich v KC Hermanovce. Do potravín, rýchlo raňajky a káva. Čím viac, tým lepšie. Najmä kávy. Okolo ôsmej začali prichádzať ľudia s problémami malými aj veľkými, alebo len tak, pochváliť sa, že sa niekto vydáva. Úžasná bola pozornosť, trpezlivosť a ochota, s akou pani Eva Dzuríková a Paula Tománková pristupovali ku "klientom" (nemôžem si pomôcť, tento termín sa mi nepáči). Myslím, že do komunitného centra v Hermanovciach sa nikto neostýcha prísť a požiadať o radu či pomoc. Ešte párkrát absolvovať trasu osada - obecný úrad, vybaviť nejaké telefonáty, odpovedať na poštu - to je len taký základ. Väčšinou sa k tomu pridruží približne milión vecí, ktoré treba urobiť. Určite nemožno hovoriť o stereotype. No a potom sa začína stmievať a možno sa ide domov. Možno, pretože neexistuje maximálna pracovná doba a domov sa predsa dá ísť aj zajtra či pozajtra.

Vážim si a oceňujem, že sme mali (a máme) možnosť zúčastniť sa tohto projektu. Praxovať môžeme viac-menej v ľubovoľnom zariadení, ktoré spadá do sféry sociálnej práce. Mnohí z nás si však radšej vyberú ÚPSVaR alebo nejaký Domov sociálnych služieb vo svojom rodnom meste (prípadne v meste, kde študujú), než by mali cestovať do vzdialených komunitných centier. Pohodlnosť "Lenivosť" Pre mnohých aj otázka financií - v dnešnej situácii asi každý premýšľa, kde ušetriť a presun na opačný koniec republiky i ubytovanie rozhodne nepatria medzi najlacnejšie (aspoň pre študenta). Preto bolo výborné, že projekt pokrýval aj tieto výdavky.

Za výhodu považujem aj to, že prvý kontakt s komunitnými centrami mala koordinátorka projektu Mgr. Jurina Rusnáková. V tejto oblasti sa už niekoľko rokov pohybuje a s mnohými sa osobne poznala. Veľmi to uľahčilo náš príchod do komunitných centier, pretože domáci už vedeli kto a čo sme, že sa nechystáme "nafotiť" a odísť, ale chceme sa od nich UČIŤ (a myslím si, že sa skutočne máme čo). Pre niektorých z nás to bola možno absolútne prvá skúsenosť s prácou "v teréne". Reakcie boli rôzne: od "jasné, toto by som rád robil", po prekvapenie, až šok. Všetci sme sa však zhodli, že komunitná práca je veľmi náročná. Veľké zázraky sa nedejú každý deň. Ale kto čaká malé víťazstvá a malé zázraky, ten ich zažíva. A možno aj denne - napríklad šťastný úsmev a vysvedčenie na čisté jednotky."

ANS - Agenzia Internazionale Salesina di Informazione

Slovacchia - Due nuove presenze salesiane
(ANS - 8 settembre 2006) - Sabato 2 e domenica 3 settembre i Salesiani della Slovacchia hanno aperto due nuove presenze. La comunita salesiana di Bardejov, cittadina a nord della Slovacchia, si e spostata nella nuova sede ubicata nel quartiere popolare Vinbarg, principalmente abitato da giovani famiglie spesso segnate dalle separazione dovute a motivi di lavoro. ... display all

Slovacchia - Due nuove presenze salesiane
(ANS - 8 settembre 2006) - Sabato 2 e domenica 3 settembre i Salesiani della Slovacchia hanno aperto due nuove presenze. La comunita salesiana di Bardejov, cittadina a nord della Slovacchia, si e spostata nella nuova sede ubicata nel quartiere popolare Vinbarg, principalmente abitato da giovani famiglie spesso segnate dalle separazione dovute a motivi di lavoro. La nuova opera e composta dalla casa salesiana, una chiesa e l'edificio dell'oratorio non ancora terminato. In questa nuova realta i Salesiani sono chiamati a svolgere una pastorale complessa che dovra tener conto delle delicate situazioni familiari dei ragazzi. Il 1° settembre il vescovo ausiliare di Košice, mons. Bernard Bober, ha ufficialmente affidato la parrocchia, dedicata alla Sacra Famiglia. I Salesiani di Bardejov sono impegnati anche nella pastorale con i rom nel quartiere Poštárka. Il 2 settembre don Štefan Turanský, Ispettore della Slovacchia, ha ufficialmente presentato i primi due salesiani della nuova opera di Sabinov. La presenza salesiana in questa citta dell'est della Slovacchia, con 13.000 abitanti, il tasso di disoccupazione piu alto e la media di stipendio piu bassa del paese, ha avuto una genesi molto particolare. La presenza del carisma salesiano ha avuto inizio nel 1987 quando un giovane salesiano ha clandestinamente creato piccoli gruppi di Cooperatori Salesiani. Dopo la caduta del regime totalitarista i Cooperatori hanno iniziato ad aumentare diventando la realta locale piu numerosa nel paese. Sostenuti dai Salesiani di Prešova, i Cooperatori hanno svolto il loro apostolato avviando nel 1997 la costruzione dell'oratorio. Negli ultimi tempi i Salesiani sono riusciti ad acquistare una casa vicino all'oratorio per farne la sede della comunita. Don Ferdinad Kubík e don Ondrej Miliczky sono i primi salesiani di questa presenza.
collaps

Djelem Djelem

• "Wij zijn ongedierte."
   

  "Onlangs hebben ze hier een veertienjarige zigeunerjongen in elkaar geslagen. Toen hij geen kik meer gaf, hebben ze hem in brand gestoken", vertelt Palo. "Tien dagen later stierf hij in een ziekenhuis. Voor de skinheads zijn zigeuners geen mensen maar ongedierte." Palo is coördinator van een organisatie die met de hulp van de Koning Boudewijnstichting in Slovakije projecten ondersteunt die Roma (de officiële naam van de zigeuners, het woord betekent 'mens') helpen. Bijna 10% van de Slovaakse bevolking bestaat uit Roma. Volgens Palo zijn niet alle Slovaken tegen de zigeuners: "Ook voor de Slovaken is het leven niet gemakkelijk. De vorige, extreem rechtse regering van Vladimir Meciar heeft de economie platgelegd en enorme schulden gemaakt. De huidige democratische regering beschikt nu over onvoldoende geld voor onderwijs en gezondheidszorg. Onze overheid moet trachten het racisme weg te werken, de economie uit de puinhoop te halen en de zigeuners via onderwijs kansen te geven."

• "Ze zijn donkerder. En wat dan nog?"
   

  

  "In onze klas zit een zigeunerjongen. Hij is heel oké", vertelt Tana (16). Haar vriendinnen Silvia (16), Marta (16) en Andrea (16) knikken. Ze zitten samen op school in Bratislava, de hoofdstad van Slovakije. "Wij hebben niets tegen zigeuners. Die mensen zijn te beklagen, want ze worden overal gediscrimineerd. Wij letten er niet eens op dat iemand van Roma-afkomst is. Het is een probleem van volwassenen."

• "Naar wie kunnen wij opkijken?"
   

  

  "De meeste zigeunerkinderen spreken alleen de Roma-taal. Zo lopen ze leerachterstand op en komen normaal begaafde kinderen in het bijzonder onderwijs terecht", vertelt Martina (19) in Banska Bystrica, een kleine stad in het midden van Slovakije. Haar vader is Slovaak, haar moeder Roma. Ze studeert sociologie aan de universiteit en zet zich in voor de rechten van zigeuners. "Zigeunerjongeren worden in de Slovaakse discotheken geweigerd, mogen niet spelen in Slovaakse voetbalploegen, zitten niet samen met Slovaakse kinderen in de klas en leven geisoleerd. Dat is niet alleen vernederend", vindt Martina, "zo krijgen Roma niet de kans om kennis te maken met verschillende manieren van denken en leven. De overheid kan ervoor zorgen dat de zigeuners in contact komen met Slovaken, zodat ze uit hun isolement kunnen ontsnappen."

• "Ik kon pas lezen op m'n veertiende"
   

  

  Jana (18) bloost. Ze is Roma en werkt als vrijwilliger in het buurtcentrum van de zigeunergemeenschap Postarka, in Bardejou. Dat is in het noorden van Slovakije, vlakbij de Poolse grens, een streek met veel werkloosheid. "We stimuleren zigeunerjongeren om naar school te gaan, helpen hen met huiswerk en leren hen studeren. We trachten hen ervan te overtuigen dat naar school gaan nuttig is en belangrijk voor de toekomst. Niet gemakkelijk want veel Roma-ouders denken dat het ook voor hun kinderen nooit beter zal worden. Waarom zou je dan je tijd, energie en geld steken in naar school gaan?" Jana stelt het goed. "Ik heb nu ook Slovaakse vrienden. Die hebben door dat 'die zigeuners van Postarka' zich willen integreren en dat ze het menen. Nu alleen nog de werkgevers overtuigen."

• "Zigeuners buiten!"
   

  

  "Slovakije wil graag toetreden tot de Europese Unie. Die oefent nu druk uit op onze regering om de economie te reanimeren en 'het zigeunerprobleem' op te lossen. Het wordt niet gemakkelijk, maar ik geloof er in", zegt Lubomir Harach, voorzitter van de Commissie Onderwijs, Wetenschap en Jeugd van het Slovaakse Parlement. Buiten troepen extreem rechtse militanten samen voor het parlementsgebouw. Ze roepen dat die zigeuners geen recht hebben op overheidssteun. "Slovakije voor de Slovaken!"

• "Zigeuners in woonwagens? Zet dat romantische idee maar uit je hoofd."
   

  Oorspronkelijk zijn zigeuners trekkers, zonder vaste verblijfplaats. De voorouders van de Roma zouden duizend jaar geleden vanuit Noord-India naar het Westen getrokken zijn. Rond 1400 stonden ze in Brussel. Zigeuners reizen verder als ze zich ergens niet goed voelen. Nu lukt dat steeds moeilijker: Europa wil geen zigeuners. België stuurt Slovaakse Roma terug. Naar Kosice, Banska Bystrica, Bardejov, Bratislava en andere Slovaakse steden en dorpen die ze zijn ontvlucht. Ze keren niet vrijwillig terug, want ze weten dat hen in Slovakije hetzelfde wacht als toen ze vertrokken: discriminatie en werkloosheid.
  
  Ay Romale, Ay Chavale
  
  De Koning Boudewijn-stichting ondersteunt projecten in tien landen van Centraal- en Oost-Europa die zich het lot van jongeren en kinderen aantrekken. In Slovakije gaat het meestal om zigeuners.
  
  Info: Laurent Messiaen, Koning Boudewijnstichting, Brederodestraat 21, 1000 Brussel, tel 02 511 18 40, fax 02 548 03 11, e-mail: messiaen.l@kbs-frb.be site: www.kbs-frb.be Hier kan je ook de contactadressen krijgen van de projecten die steun ontvangen van de Koning Boudewijnstichting. Teksten over zigeuners vind je via Internet: www.romani.org/ en www.romnews.com/

  
  
  

School Children Celebrate Danube Day

IN CELEBRATION OF DANUBE DAY, GWP SLOVAKIA ORGANIZED SYMBOLIC GREETINGS FROM SCHOOLS LOCATED ON TRIBUTARIES OF THE DANUBE RIVER.
On the morning on 29 June, instead of their regular classes, school children from the Dneperska Primary School (P.S) in Kosice in Eastern Slovakia, together with their teachers, went to the banks of the Hornad River to send their symbolic greetings in a bottle and on paper boats. ... display all

School Children Celebrate Danube Day

IN CELEBRATION OF DANUBE DAY, GWP SLOVAKIA ORGANIZED SYMBOLIC GREETINGS FROM SCHOOLS LOCATED ON TRIBUTARIES OF THE DANUBE RIVER.
On the morning on 29 June, instead of their regular classes, school children from the Dneperska Primary School (P.S) in Kosice in Eastern Slovakia, together with their teachers, went to the banks of the Hornad River to send their symbolic greetings in a bottle and on paper boats. According to their class teachers, Zdenka Sarkanyova and Jana Pcolinska, children wished the entire Danube River system: "Clean water, a variety and abundance of plant and animal life and people who care about beautiful European rivers".

They unanimously added: "We teach our pupils to respect the Hornad River which is a gift from nature; in addition, we find time to clean its banks every year. We have to bear in mind that we are not the only inhabitants on the Earth and future generations will come after us. We would like to leave the world of nature for our children in the same condition as we received it from our parents".

Schools organized similar greetings in Eastern Slovakia on the Laborec River in Humenne (Laborecka P.S.), the Topla River in Bardejov (Pastoral Center Postarka), Velke Kapusany (Gymnazium), on the Slana River in Roznava (Zeleneho strom P.S.), in Central Slovakia on the Hron River in Zvolen (Gymnasium L. Stura), in the northern Orava region in Lokca (P.S.), and also in western Slovakia on the Vah River in Ladce (P.S.). Most of the Slovak territory belongs to the Danube River basin (96%), the rest to the Vistula River basin (4%). Although it has the largest basin, the Danube River flows in the south-west parts of the country for 172 km. Its tributaries include the Dolna Morava, Vah, Nitra, Hron, Ipel, Slana, Bodva, Bodrog and Hornad Rivers. The goal of this initiative was to bring Danube Day to schools outside the main Danube. Through the greetings, pupils symbolically joined with others, who celebrated this special day not only in Slovakia, but also in other countries. School children and their teachers sent greetings in the form of e-mail wishes, drawings, short poems and photos. The best greetings were presented on June 29, 2005 in Bratislava's Cultural Park at a central celebration organized by the Ministry of the Environment in cooperation with the BKIS (Bratislava Cultural and Info Centre), the City of Bratislava, the DEF, GWP, SAZP (the Slovak Environmental Agency), the SHMU (the Slovak Hydrometereological Institute), the VUVH (the Water Research Institute), and other partners. Since 2001, GWP Slovakia has promoted Integrated Water Resource Management (IWRM) principles and building bridges between different water stakeholders. Among other GWP program areas, it actively supports awareness raising initiatives, such as World Water Day (March 22nd) and Danube Day (June 29th).

Roma children from Pastoral Center in Postarka, joined Danube Day celebrations.

Pontifical Council for the Pastoral Care of Migrants and Itinerant People

Education of Gypsies in Postarka and Bardejov

Ms. Maria Jevčáková
Teacher, Slovak Republic

     My name is Maria Jevčáková (pronounced Yevchacova) and originally I taught music to children and young people at art school.It is still a secondary profession, but at the same time I'm organist and director of the "schola cantorum" in my town's church. ... display all

Pontifical Council for the Pastoral Care of Migrants and Itinerant People

Education of Gypsies in Postarka and Bardejov

Ms. Maria Jevčáková
Teacher, Slovak Republic

     My name is Maria Jevčáková (pronounced Yevchacova) and originally I taught music to children and young people at art school.It is still a secondary profession, but at the same time I'm organist and director of the "schola cantorum" in my town's church.

Through singing and music I got to know Roma young people and started working regularly in that community.

In 1990, via a mutual friend, the Don Bosco Salesians asked me to take charge of the Roma children's choir in the village of Postarka in Bardejov, where they carry out pastoral, missionary and evangelising work.This work was begun by the Salesian, Fr Peter Bešenyei, the current national director, thanks to the Roma sister, Sr Atanasia.It was my secret wish to be able to set up a children's choir, although the totalitarian regime at the time did not favour such an idea. To tell the truth, I never imagined that it would consist of Roma children.When in 1990 I was offered the opportunity to do so, I didn't hesitate for a moment, as I had the feeling it wasn't pure chance, but a call from God, which is why I wanted to follow it up. However, I wouldn't have been able to take on this responsibility without the agreement and understanding of my family - my husband and three children.

Forming and running the choir, which we called:"Devleschere cschave"-Children of God,was my most important and almost exclusive activity among Roma children until 2001.This choir also took part in international competitions and television programmes.In addition, it enhanced celebrations of Holy Mass in the village and the annual Roma pilgrimages to the Sanctuary of the Madonna of Gaboltov in eastern Slovakia.The most important event, however, was when we sang, as representatives of Roma from the whole of Europe at the Beatification Mass of the first Roma martyr in the history of the Church, the Blessed Zeffirino Giménez Malla, whom Pope John Paul II declared blessed in Rome on 4 May 1997.

After several years working in the Roma village in Postarka, the Don Bosco Salesians and their collaborators became aware of the importance - together with pastoral work among the community - of systematically taking care of their Christian education from a pre-school age, using staff who have an understanding and positive relations with Roma people.For this purpose, they set up a religious nursery school specifically for Roma children in the village.

In 2001, the Blessed Zeffirino religious nursery school of which I am headmistress, which was founded by the Don Bosco Salesians, was incorporated within the official school system by the Slovakian Ministry of Education.This greatly changed my life. After starting as a volunteer I had become a professional teacher.This entails considerable responsibility, but it is also fascinating and I regard it as a genuine vocation.

The nursery school is currently attended by 46 Roma children from the village of Postarka, divided into two classes.A class of 23 children is very tiring.Unfortunately, the educational funding system does not allow us to reduce this number. In our experience, groups of 12 to 14 children would be ideal to achieve the best results in this context.

Roma people have a curious attitude towards their children and their education.Children are not considered to need specific attention. They learn by imitating adults, with no particular explanations, children's games or the need to show affection as is customary in European and Christian culture. This is borne out by the fact that Roma culture has no lullabies, fairy tales or games for children.Roma are not interested in tomorrow or future prospects and live only in the present.Their language has no clear terms for expressing either the past (yesterday) or the future (tomorrow).Their songs do not allude to an annual cycle of festivals.This determines their behaviour, way of life and attitudes to the outside world.They are not interested in inner reflection and do not have inner discipline.However, these characteristics are not found among those who are well-educated and have left the closed circle of ignorance and apathy.Such people are becoming aware of the right to their own language and the other prerogatives of evolving peoples in Europe.They become full members of civil society and no longer represent the position of their original community, which is still beset with problems.

This is the starting point of our mission.As a member of the Church, I am aware of my responsibility, and of the whole Church, to ensure that these brothers and sisters should find their identity as Roma people, as well as their Christian identity.

Roma people constantly need help and guidance.Anyone capable of offering this will succeed in building them up.They are instinctive believers.They know and feel that there is "Someone" above them.Therefore, also in working amongst them, we need to build on the three pillars that Don Bosco mentions:reason, religion and love.

The main problem for the children attending our school is the language barrier.At home they only speak Romany, so they are unable to speak Slovak, the official language of the country.I was aware of this problem from the outset so I hired a Roma lady as a teaching assistant to help overcome the language problem.As the presence of this teaching assistant proved to be useful, with the help of a sponsored project we were able to offer employment to four Roma assistant teachers.

Parents that don't look after their children don't make life easy for them as they are deprived of the basic necessary elements for getting on and going to primary school.This is why most of the children attending our nursery school are five years old and being given pre-school education.The curriculum alternates play, learning and prayer.There is even a dining hall where they also learn good eating habits, as, at home, sound nutritional practices are largely unknown.Even poor families must contribute to their children's meals.This may seem excessive, but given that parents spend four times the cost of their children's school meals on smoking, it would be disheartening not to raise awareness of their responsibility towards their own children and to the fact that they should indulge in creature comforts only after the needs of the whole family have been met.

We also try to involve parents in our activities, but unfortunately they are not interested in participating in the educational process.However, parents do willingly take their children on trips that we organise for them.

Our great ambition is to be able to teach the first grade of primary school (1-4) as a continuation of nursery school.This would be very useful for these children because their learning pace during the first grade of primary school is very different from other children.In mixed schools, they fall behind in their learning, teachers grow weary, the children have to repeat school years and, in the end they lose the opportunity to be graded.At a village school, no travelling is required and the teacher could adapt their learning pace in collaboration with a Roma assistant to adequately prepare them for incorporation in mixed classes at other schools.

In all our activities we take into account that they are children of God, and that He has entrusted them to us. Our task is to educate them, give to them what has been given to us and help them to stand on their own feet. This means having a share in their future, through loving and spiritually creative effort, and, together with their parents, helping them prepare for their lives ahead.
collaps

TV JOJ 19:30

V Bardejove sa saleziáni pustili do boja so záškoláctvom rómskych detí. Školu im vybudovali priamo v miestnej osade. Ueitelia tým získali bližší kontakt s rodičmi a ak je to potrebné, nové veci naučia aj ich. V rómskej osade Bardejove postavili novú školu. Doteraz sa deti troch ročníkov základnej školy určili v pastoračných priestoroch saleziánov. Podarilo sa im zohnať asi 13 miliónov korún od veriacich zo zahraničia. ... display all

TV JOJ 19:30

V Bardejove sa saleziáni pustili do boja so záškoláctvom rómskych detí. Školu im vybudovali priamo v miestnej osade. Ueitelia tým získali bližší kontakt s rodičmi a ak je to potrebné, nové veci naučia aj ich. V rómskej osade Bardejove postavili novú školu. Doteraz sa deti troch ročníkov základnej školy určili v pastoračných priestoroch saleziánov. Podarilo sa im zohnať asi 13 miliónov korún od veriacich zo zahraničia.

Teodor Gavenda, riaditeľ Pastoračného centra Bardejov: "Preinvestovaných je zhruba 15 miliónov, z toho asi 2-2,5 milióna je zo Slovenska." Paradoxom však je, že v Bardejove je už 6 základných škôl. Jednu minulého roku chceli zrušiť. Saleziáni sú však presvedčení, že škola priamo v osade je potrebná. Do centra Bardejova sú asi 4 km.

Mária Jeveáková, riaditeľka ZŠ a MŠ Bardejov: "Mali veľmi veľa vymeškaných hodín hlavne z toho dôvodu, že rodičia tvrdili, že nemajú peniaze na mestskú dopravu." Pedagógovia hovoria - vyučovať takéto deti vôbec nie je jednoduché. Rodičia sa im veľmi málo venujú.

Učiteľka: "Majú málo easu na nich a niektorí ani nevedia čítať. Čiže my aj niekedy zaškoľujeme rodičov."
Niektorí žiaci nevedia rozprávať po slovensky. Učiteľka: "Všetko im prekladám v rómstine, čiastočne máme slovenčinu."
Učiteľka:"Nepoznali ani písmenko A a už chodia 2 roky na školy."
S jedným hyperaktívnym žiakom si nevedeli dať rady. Musela s ním chodiť do školy aj jeho matka. Anna Jevčáková, učiteľka: "3 mesiace každý deň chodila do triedy a veľmi to pomohlo."
V novej škole od septembra zriadia špeciálnu triedu.
Mária Jeveáková, riaditeľka ZŠ a MŠ Bardejov: "Nultý ročník, aby sme ich dostali do toho tempa, ktoré je potrebné."

Ruslana Kurilcová, TV JOJ

Reportáž: Čhavore z Poštárky

Etela Matová, Klaudia Vaňová

Rómovia z bardejovskej mestskej časti Poštárka si možno ani neuvedomujú, aké majú vlastne šťastie, že rád saleziánov rímskokatolíckej cirkvi zhruba pred pätnástimi rokmi začal vykonávať svoje aktivity práve tu. Dovtedy sa o takmer dvetisíc Rómov z Poštárky nikto nezaujímal. ... display all

Reportáž: Čhavore z Poštárky

Etela Matová, Klaudia Vaňová

Rómovia z bardejovskej mestskej časti Poštárka si možno ani neuvedomujú, aké majú vlastne šťastie, že rád saleziánov rímskokatolíckej cirkvi zhruba pred pätnástimi rokmi začal vykonávať svoje aktivity práve tu. Dovtedy sa o takmer dvetisíc Rómov z Poštárky nikto nezaujímal. Žili si svoj život bez kontaktu s ostatnou spoločnosťou v meste aj vo svete. Po príchode saleziánov sa zrazu niekto začal zaujímať o ich starosti, utrpenie, ale aj prežívať s nimi radostné chvíle v ich živote. Členovia rádu si uvedomili potrebu integrácie týchto ľudí do majoritnej spoločnosti, ku ktorej vedie jediná cesta, a tou je vzdelanie.


Deti sú budúcnosť

O štátnu materskú školu, ktorá na Poštárke v tom čase fungovala, rómski rodičia neprejavovali záujem a predškolskú prípravu nepovažovali za dôležitú. Aj preto sa deti dostávali do nezávideniahodnej situácie. Po nástupe do základných škôl sa stávali neúspešnými a stredobodom posmeškov detí z majoritnej spoločnosti. Príčiny ich zlyhávania možno nájsť v jazykovej bariére. Rómovia z Poštárky komunikujú v rómskom jazyku a ten bol jediný, ktorý deti ovládali. Saleziáni sa rozhodli vziať nevyužitú a málo perspektívnu materskú školu pod svoje ochranné krídla. V roku 2001 sa im to aj podarilo. "Ľudia by si mali uvedomiť, čo robíme. Aj mesto by si nás malo všimnúť. Cirkev takpovediac odbremenila mesto od jednej materskej školy. Odbremenila mesto od zaškolenia rómskych detí v MŠ," hovorí Mária Jenčáková, riaditeľka. Z matričného úradu si vyžiadala zoznam detí v predškolskom veku, osobne navštevovala rodičov a presviedčala ich, aby svoje deti prihlásili do škôlky. Dnes už cirkevnú materskú školu navštevuje 55 detí, ktoré sa v nej zaškoľujú aj dva roky. "Snažíme sa zabrániť situáciám, ktoré sa vyskytovali predtým. Považujem za svoju povinnosť pripraviť deti dostatočne. Po dvojročnom zaškoľovaní už nemajú problém stať sa úspešnými. Dokážu sa vedomostne vyrovnať rovesníkom z majoritnej spoločnosti, ba niekedy ich aj prevýšiť. Problémom rodičov sú však financie na dopravu do mesta. Aj preto nás žiadali, aby sme na Poštárke zriadili aj základnú školu. Podarilo sa nám to až v tomto školskom roku 2005/2006. Máme tu zatiaľ 61 žiakov, jednu triedu prvácku a jednu druhácku. Je veľmi príjemné sledovať, ako sa deti vedomostne vyvíjajú od nástupu do škôlky. Pri našej práci nám výrazne pomáhajú aj asistentky učiteľa. V škôlke máme štyri asistentky a v základnej škole zatiaľ dve. Asistentky pôsobiace v materskej škole financuje rád saleziánov, pretože Krajský školský úrad nám neschválil financie na ich mzdy. Napriek tomu sme radi, že tu sú," zdôrazňuje.
Zástupcovia cirkvi privítali aj reformy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré majú dosah na školský systém. Prostredníctvom dotácií na stravu sa môžu deti do sýtosti najesť priamo v škole.

Mária Jenčáková sa v súčasnosti však cíti byť viac manažérkou ako riaditeľkou školy. "Neustále zháňam financie na školské pomôcky a rôzne aktivity pre deti. Je smutné priznať, že máloktorý sponzor prispeje na vzdelanie rómskych detí. Ako dôvod uvádzajú, že Rómovia pre nich nič neurobili, prečo by mali Rómov podporovať oni. Snažím sa preto oslovovať rómskych podnikateľov, ktorí prejavujú záujem podporiť nás. Istý nemenovaný rómsky podnikateľ nám napríklad prisľúbil počítač s celkovým vybavením. Je to pre nás dôležité a veľmi si to vážime.

V školskom roku 2004/2005 bola naša škôlka zaradená do programu Phare v rámci projektu Matka a dieťa. Získali sme 200-tisíc korún a školské pomôcky tiež za 200-tisíc korún. Občas sa však domnievam, že takéto celoslovenské európske programy nie sú dostatočne premyslené. Poskytnuté financie sú účelovo viazané a o tomto fakte sme my neboli informovaní. Pri kontrole Implementačnej jednotky Phare, odboru európskej integrácie MŠ SR bolo zistené, že sedemtisíc korún sme použili na účel, ktorý nezodpovedal zámerom projektu. Pritom tieto financie sme použili na opravu školského nábytku, ktorý nevyhovoval našim potrebám. Dostali sme totiž stoličky, ktoré sme museli natrieť. Neoprávnené výdavky musíme vrátiť, preto sme sa dohodli na mesačných splátkach," konštatuje.
Materská škola funguje v celodennej prevádzke, hoci v tomto období boli popoludňajšie aktivity pozastavené z dôvodu výstavby novej školy. Počas celodenného vyučovania deti dostávajú stravu trikrát za deň. "Takmer všetky deti zostávajú až do večerných hodín. Nájdu sa však aj také, ktoré odmietajú v škôlke spať, a tak ich rodičia vezmú po obede domov. Výučba je zo začiatku zameraná predovšetkým na odbúravanie jazykovej bariéry, neskôr sa učia prvé čiary a písmenká. Sme cirkevná škola a už pri nástupe do škôlky sa snažíme viesť deti k viere. Raz v mesiaci majú svätú omšu v tunajšom kostole. Chceli sme, aby sa omše konali častejšie, aspoň raz do týždňa, avšak malé deti nevydržia sedieť a počúvať. Základná škola má náboženskú výchovu povinnú. Naši učitelia majú hodiny duchovnej obnovy, kde sa lepšie pripravujú na svoje povolanie. Učiteľstvo v takýchto komunitách je ako poslanie," hovorí riaditeľka.

Základná škola sa v súčasnosti nachádza v priestoroch materskej školy, pretože saleziáni stavajú pre rómske deti novú školu na inom mieste, neďaleko kostola. "Výstavba školy bude stáť takmer 15 miliónov korún, pričom pomocnú ruku nám podal jedine podpredseda vlády SR Pál Csáky vo výške pol milióna korún. Deti tu budú mať telocvičňu, sprchy, spoločenskú miestnosť a jedáleň, na ktorú sa veľmi tešia, pretože školáci dostávajú obedy iba vo forme potravinových balíčkov," rekapituluje.

Práca saleziánov na Poštárke prináša svoje ovocie v podobe vzdelanejšej mládeže. Za najväčší úspech svojej práce považuje Jenčáková to, že pri psychologických testoch štátnej školskej inšpekcie dosahujú jej žiaci väčší vedomostný potenciál ako niektoré nerómske deti z iných materských škôl. Dá sa povedať, že vzdelanostná úroveň Rómov sa po príchode saleziánov výrazne zlepšila. Pred niekoľkými rokmi by ste na Poštárke len ťažko stretli Róma s úplným stredoškolským vzdelaním, v súčasnosti navštevujú stredné školy už aj starší Rómovia, ktorí si uvedomili potrebu vzdelania. "Ak nie sú vzdelaní, ťažko si nájdu prácu, ktorej je tak málo. Naše asistentky tiež chodia na stredné školy, len aby neprišli o prácu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si stanovilo podmienku, že asistent učiteľa musí mať úplné stredoškolské vzdelanie," vysvetľuje.

Saleziáni sú na Poštárke 15 rokov. Je za nimi vidieť dosť práce, ale pred nimi je jej ešte viac. "Niekedy mám pocit, že práca s rómskou komunitou je ako veľký balvan, ktorý tlačíme pred sebou. Ide to ťažko, ale raz ten balvan musí padnúť. Práca s Rómami si vyžaduje systematické dlhoročné pôsobenie. Potrebujeme niekoľko desaťročí, aby sme dosiahli náš cieľ. Skôr, ako sme začali pracovať s deťmi, chodili sme na skusy do iných "rómskych škôl", ale každá mala iný systém výučby. Preto sa snažíme skombinovať metodiky MŠ SR s výučbou systému "škola hrou", ako mala Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF). Navštevovali sme Metodické centrum v Prešove, kde sme absolvovali školenia zamerané na prvotnú výučbu a rozvoj slovenského jazyka. Rómsky jazyk nie je spisovný, nie je jednotný. Každý región na Slovensku má iné nárečie. Takzvaný vlak vytvárania jazykov išiel v 19. storočí a už sa doň nedá naskočiť. Rómovia ho zmeškali. Vtedy ani majorita neovládala spisovný slovenský jazyk, dnes je už však nevyhnutné, aby ho každý ovládal. Preto nepovažujem za vhodné vyučovať deti v rómskom jazyku. Rómčinu si však nesmierne vážim, mám dokonca rómsky preklad Svätého písma," zdôrazňuje.

Rómski rodičia sa podľa riaditeľky deťom príliš nevenujú. "Psychológia hovorí, že v citovej oblasti do troch a v mentálnej oblasti do siedmich rokov dávame deťom základy na celý život a v neštandardných podmienkach tieto deti nemajú ani citový, ani mentálny základ. Neschvaľujem však zriadenie internátnych škôl, pretože rodinné zázemie je veľmi dôležité, u Rómov predovšetkým. Keďže naša materská škola a základná škola prvého stupňa sa nachádza priamo v rómskej osade, deti ostávajú vo svojom prirodzenom prostredí až do desiatich rokov. Zaškolené a pripravené dosahujú pozitívne výsledky aj mimo nás." Saleziánov teší, že rodičia i deti po odchode z cirkevnej materskej školy ostávajú verní tunajšiemu cirkevnému spoločenstvu.

Život Rómov je poznačený ich tradíciami, kultúrou, ale predovšetkým predsudkami majorioty. Ich život a zvyky sú pre väčšinu ľudí nepochopiteľné a veľmi vzdialené. Paradoxom však zostáva, že sa o to mnohí ani nepokúšajú. Cirkev aspoň skúša tieto dva svety zblížiť.

Zlúčenie materskej a základnej školy pre Rómov

P:3, 20. 01. 2006 23:09, DOM

Vo farnosti Bardejov, časť Poštárka, pôsobí rehoľa Saleziánov Dona Bosca, ktorá svoju pastoračnú múdrosť pri evanjelizácii Rómov už vyše 15 rokov úspešne rozvíja priamo v osade. ... display all

Zlúčenie materskej a základnej školy pre Rómov

P:3, 20. 01. 2006 23:09, DOM

Vo farnosti Bardejov, časť Poštárka, pôsobí rehoľa Saleziánov Dona Bosca, ktorá svoju pastoračnú múdrosť pri evanjelizácii Rómov už vyše 15 rokov úspešne rozvíja priamo v osade. Okrem zrealizovanej stavby kostola je dnes v plnej prevádzke medzi Rómami aj materská škola a základná škola blahoslaveného Zefirína, mučeníka - róma, ktorej zriaďovateľom je spomenutá rehoľa Saleziánov Dona Bosca.

Od nového roka došlo k zlúčenie materskej a základnej školy, kde sa o vyše 100 detí starajú piati učitelia a šiesti asistenti. Riaditeľka Mária Jevčáková o úlohe a význame školy i jej zlúčení povedala: "Našou hlavnou snahou je v materskej škole pripraviť rómske deti na základnú školskú dochádzku, čiže aby sa naučili po slovensky, aby sa naučili základné geometrické tvary, farby, tie základné vedomosti, ktoré potrebujú do základnej školy. Napriek tejto snahe v materskej škole je ešte potrebné prispôsobiť vyučovanie aj prvom , druhom, resp. treťom ročníku základnej školy tak, aby deti mohli nabehnúť na riadne tempo v ostávajúcich ročníkoch. V základnej škole máme toho roku dve prvé triedy, jednu druhú triedu a dokopy v nich máme 61 detí." Pri príležitosti zlúčenia materskej a základnej školy pre rómske deti v Bardejove na Poštárke sa uskutočnila 10. januára dopoludnia aj slávnostná sv. omša, kde hlavný celebrant otec biskup Bernard Bober vyzval všetkých prítomných Rómov - malých i veľkých - k hlbokému vzťahu lásky pre svoj život. "My musíme vedieť milovať aj nepriateľov. Koľkoráz ste to pocítili, hlavne vám hovorím, dospelým. Keď vás niekto urazil alebo vám ublížil, Kristus nám hovorí nielen sedemkrát odpustiť, ale sedemdesiatsedemkrát. Milé deti, Rómom najviac bude škodiť na Slovensku to, že nebudú mať vzdelanie. Pousilujte sa, aby všetko to, čo vám ponúknu vaši učitelia, aby ste to všetko nie len zapamätali ,ale si aj osvojili ."